7/10
 Kontakt
Ján Čech
  Skrabské 86
  09433   Vyšný Žipov, Skrabské
  tel: +421 908 322071
 

QR code
 ON LINE OVZDUŠIE EURÓPA
 ON LINE OVZDUŠIE SLOENSKO


 MODUL NA KOMUNIKÁCIU
Saneprofit:  Priatelia, po dlhom čase som aktivoval tento modul. Tu mi môžete dávať otázky na ktoré vám odpoviem hneď ako to bude možné.
cechsanecentru:  Števo, vysielanie pokusne išlo, ale iba bez zvuku, bohužiaľ, kvoli mojej nepozornosti mi stopli účet na jednom streaming programe a náhradné riešenie som robil len za pochodu .... sorry možno si aspoň trochu videl tvoje deti , Betka bola dobrá ...
STEVO:  cau Janci.. pojde to live MSR?
cechsanecentru:  Ako som Vám sľúbil, znova som aktivoval modul na komunikáciu. Prosím pridávajte tu Vaše návrhy, postrehy, alebo komentáre. Budem nesmierne rád ak sa mi podarí s Vašou pomocou vylepšiť tieto stránky. ĎAKUJEM ! Ján ČECH
 1 / 25 
TOPlist">

Tatranská Lomnica pred rokom 1977

  • Pridané: 13.09.2013   |   Autor: Ján Čech
Sánkarská a bobová dráha vo Vysokých Tatrách patrila v čase svojho najväčšieho rozvoja k najkrajším a zároveň aj najťažším dráham v Československu. Jej história siaha ešte do Rakúska - Uhorska, do roku 1905, keď po postavení Grandhotela, upravili terén pri hoteli na sánkarskú a bobovú dráhu, ako atrakciu pre hotelových hostí. Už v roku 1908 vtedajší hoteliéri objednali zo Švajčiarska 60 špeciálnych saní, ktoré slúžili pre zábavu návštevníkov, v roku 1909 v Tatranskej Lomnici vybudovali riadnu sánkarskú a bobovú dráhu. Štart tejto dráhy bol v miestach dnešnej medzistanice Štart visutej lanovky, odtiaľ pochádza aj názov "štart". Dĺžka dráhy bola približne štyri kilometre a cieľ bol až pod Grandhotelom, kde dnes stojí hotel Odborár. Podľa rozprávania , dnes už nežijúcich, pamätníkov, slúžila najmä pre hostí Grandhotela, ale i obyvateľov Vysokých Tatier, veď najrýchlejší zaznamenaný čas dosiahol na päťbobe vtedajší riaditeľ kúpeľov, Arpád Lang. Čas 3min 54 sec, mu dával priemernú rýchlosť skoro 70km/hod, čo je na tú dobu obrovská rýchlosť. Z tohoto obdobia nemám bohužiaľ fotografie, len tieto spostredkované informácie, no myslím, že sa zakladajú na pravde, pretože som ich čerpal z viacerých zdrojov.
  Z obdobia prvej Československej republiky nemám  relevantné informácie, preto spomeniem až obdobie po roku 1955. Od tohto roku datujeme novodobú históriu sánkovania vo Vysokých Tatrách. V rámci celoštátnej spartakiády, zimná časť , sa v Tatranskej Lomnici konalo finále preboru v jazde na saniach a bobov, čo dostalo do povedomia lomnickú dráhu širokej verejnosti. Tento prelomový rok znamenal, že sa na bobovke začali pravidelne konať podujatia, či už regionálneho charakteru, alebo rôzne celoštátne súťaže. V reportáži o majstroch Československa si môžeme zistiť, že na starej sánkarskej dráhe sa do roku 1977, uskutočnili sedemkrát Majstrovstvá Československa dospelých a niekoľko krát dorastencov a žiakov. Ilustračná fotografia je z roku 1967,  nedá sa určiť z ktorých miest dráhy, ale je to najstaršia fotografia, ktorú mám z lomnickej dráhy k dispozicii. Ako sa vyvíjal sánkarský šport, tak boli kladené vyššie nároky na kvalitu dráhy. Moderná konštrukcia saní umožňovala pretekárom dosahovať vyššie rýchlosti a preto sa musel dávať zvýšený dôraz na bezpečnosť sánkarskej dráhy. Stará, takmer sedemdesiatročná dráha v Tatranskej Lomnici, týmto náročným požiadavkam pomaly prestala  vyhovovať. Rozhodnutie o jej rekonštrukcii privítali nielen tatranskí sánkari, ale určite aj sánkari z celého Československa. V roku 1977 sa začala rekonštrukcia sánkarskej dráhy, ktorá trvala dva roky. Prakticky sa však jednalo o výstavbu novej dráhy, pretože na jej realizáciu bola použitá novátorská technológia. Zmenila sa i trasa dráhy, poloha štartov a orientácie cieľovej zákruty. Len určitá časť novej dráhy kopírovala pôvodné koryto. Dráha bola postavená na betónových pilieroch, ktoré spájali oceľové nosníky, na týchto boli navarené takzvané rebrá dráhy. Na obrázku vidíme ako tie rebrá vyzerali. Rebrá určovali profil a smerovanie, pretože na nich bola umiestnená dvojitá výdreva. Táto technológia drevenej dráhy si vyžiadala len minimálne zásahy do tatranskej prírody, aj preto bola zvolená. Projekt predpokladal životnosť dráhy tridsať rokov, čo bolo možno reálne v iných prírodných podmienkach, pretože trasa dráhy viedla cez veľké močariská a tie sánkarskej dráhe tých tridsať rokov nedarovali. O tom som však už rozprával v reportáži Tatranská Lomnica, preto sa nebudem opakovať.  Vo fotogalérii Vám prinášam niekoľko zaujímavých momentov , ktoré sa na lomnickej dráhe udiali v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Určite sa niekto na fotografiách bude poznať, veľa ľudí na fotografiách poznáme osobne, veľa s týchto ľudí už nieje medzi nami, ale všetkých spája jedna vec a to láska k sánkarskému športu....


              Autor : Ján Čech            Foto : neznámy
 Formulár
    Momentálne nie je k dispozícií žiaden komentár

    pridať komentár
     
    Táto stránka používa súbory cookies, ktoré nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s používaním súborov cookies.