10/10
 Kontakt
Ján Čech
  Skrabské 86
  09433   Vyšný Žipov, Skrabské
  tel: +421 908 322071
 

QR code
 ON LINE OVZDUŠIE EURÓPA
 ON LINE OVZDUŠIE SLOENSKO


 MODUL NA KOMUNIKÁCIU
Saneprofit:  Priatelia, po dlhom čase som aktivoval tento modul. Tu mi môžete dávať otázky na ktoré vám odpoviem hneď ako to bude možné.
cechsanecentru:  Števo, vysielanie pokusne išlo, ale iba bez zvuku, bohužiaľ, kvoli mojej nepozornosti mi stopli účet na jednom streaming programe a náhradné riešenie som robil len za pochodu .... sorry možno si aspoň trochu videl tvoje deti , Betka bola dobrá ...
STEVO:  cau Janci.. pojde to live MSR?
cechsanecentru:  Ako som Vám sľúbil, znova som aktivoval modul na komunikáciu. Prosím pridávajte tu Vaše návrhy, postrehy, alebo komentáre. Budem nesmierne rád ak sa mi podarí s Vašou pomocou vylepšiť tieto stránky. ĎAKUJEM ! Ján ČECH
 1 / 25 
TOPlist">

Husákové deti z Helcmanoviec

  • Pridané: 21.10.2013   |   Autor: Róbert Kuchár foto: archív saneprofit
Husákové deti  z Helcmanoviec. ...
 
Páčil sa mi Jankov článok o generácii pretekárov z prelomu tisícročia. Pridám aj ja svoj príspevok. A bude to očami pretekára, lebo jankové články sú síce pekné, zaujímavé a nápadité, avšak ... rozmýšľal som čo im chýba. A prišiel som na to len nedávno. Chýba im občas ten pohľad z prvej osoby. Pamätáte na tú revolúciu v počítačových hrách, keď prišiel Doom a potom sa roztrhlo vrece z hrami kde sa dívate na svet očami vojaka, mierite cez svoju pušku a nie iba beháte po mapke s postavami ? Pohľad z prvej osoby niekedy prekvapí, niekedy zaujme a niekedy je sklamaním. Uvidíme ako sa vydarí ten môj.
Neviem či je to tým, že som k tej generácii patril, ale aj pri pokuse o nestranný pohľad a nadhľad, mám pocit, že naša generácia, generácia s aktívnou pretekárskou činnosťou v 80-tých rokoch minulého storočia zažila asi najväčší rozkvet sánkarského športu na Slovensku. Mali sme dve funkčné sánkarské dráhy, dokonca si pamätám aj pokus o dráhu a jeden riadny závod v Malcove a niečo sa chystalo aj v Čadci. Oddiely boli v Malcove, Lokomotíve Košice, Helcmanovce, TJ-VT, Loko Čadca a v aktívnych bolo vyše sto pretekárov a desiatky dobrovoľníkov a funkcionárov. Pre sánkárov z Helcmanoviec bol veľkým medzníkom začiatok 80 rokov, kedy sa podarilo dostať do našej školy Tréningové Stredisko Mládeže. Pre skromný klub to bola riadna injekcia. Zrazu bolo možné zaobstarať kombinézy, prilby, rukavice, teplákové súpravy a mnoho ďalšieho vybavenia. Samozrejme ťažili z toho aj dorastenci a dospelí, nielen žiaci. Mohli sme pripraviť sústredenia či už zamerané na fyzičku, alebo obľúbené sústredenia na kolieskových saniach v Tatranskej Lomnici. Táto situácia sa odzrkadlila aj nárastom žiakov v oddiele.  Veď len z našej triedy v základke, bolo v sánkarskom oddiele 11 žiakov. Takže keď sme išli na sústredenie, aj tí ostatní mali z toho radosť, prakticky sa neučili, keď polovica triedy chýbala. Keď už takto spomínam, nedá mi aby som tu aspoň pár svojich spolužiakov nemenoval: Fero Mikluš, s ktorým sme ako prví dvaja z tejto generácie začali v 79-om na MS SR, Ľubo Čollák (stretnete ho v hoteli Baník na Štrbskom Plese), Fero Ustohal, Roland Schröder, Marta Pelková, Táňa Turčanová, Milena Kuchtová, Marcela Čolláková, Milen Pisková a ja Robo Kuchár. Všetci narodení v 1970-om – preto ten titulok. Tejto generácii sa hovorilo Husákové deti. Pridávali sa samozrejme aj ďalšie ročníky či už rok – dva staršie, alebo mladšie. Najviac si asi súperi pamätajú Rasťa Drajnu, Ľuba Kuchára (brat) a Ľuba Piska (2x majstri ČSSR), Žanetu Mašlárovú, Vlada Gajdoša, a ďalších. Myslím, že je dobré toto spomenúť. Nie všetci sa vždy dostali na závody, alebo na všetky závody. Vtedy totiž existovali limity a často sme mali k dispozícii viac pretekárov, ako bolo miest na súpiske. A určite viac ako použiteľných saní. To bolo jediné aj keď asi riadne boľavé miesto celého toho podniku. Čo sme Tatrancom závideli a zároveň pre našu detskú a dorasteneckú dušu, čo bolo zdrojom veľkého pocitu nespravodlivosti bol rozdiel v dostupnosti saní. Kým oni mali každý svoje, a celý oddiel ťažil z účasti dospelých v repre družstvách, my sme živorili s pár kusmi použiteľných saní. Pre mladšiu generáciu malé vysvetlenie. Aj keď sme v rámci tréningového strediska mali na sane peniaze v hlbokom socíku sa pretekárske sane nikde zohnať nedali. Pamätám aj na pokusy s nejakými ohnutinami a sanicami zo Súľova (nemyslím slávne „súľovky“ na ktorých sme mnohí začínali)... Neviem či si to vtedajší či už naši kluboví, ale hlavne slovenskí tréneri a funkcionári uvedomovali ale ten pocit bezmocnosti a nespravodlivosti bol u nás poriadny. Mohli ste zajazdiť najčistejšiu jazdu v živote a nikdy ste nedosiahli na tých najlepších s poriadnou výbavou. Na druhej strane pre nás preteky resp. jazda neznamenali len dôjsť do cieľa, ale okamžite naložiť sane na plecia a utekať s nimi na štart, kde už na sane čakali ďalší pretekári. Často sa na jedných saniach striedali traja aj štyria pretekári. Dvaja boli ale viac-menej istota. Rovnako na tom boli aj Čadčania. Takže sme si tými behmi so 16 kilovými saňami na chrbte pekne udržiavali kondičku, ale zažívali aj dobrý adrenalín, či to za tých pár čísel stihneme ... Dnes si myslím, že bolo dôležitejšie budovať športového ducha, kolektivnu spolupatričnosť, súťaživosť a všetky tie kladné stránky. Ale ten nevypovedaný pocit kdesi vzadu stále drieme. O to viac sme si vážili husákové deti z iných oddielov, z ktorých sa stali fajn kámoši. Aj keď mohli hrať „nosy hore“ nikdy nezabudnem na parťákov ako Robo Javorka, Tina Rychtarčíková, Doki, Buši, Baška Franková, Fičo, Elenka Čepcová, Ivanka Hulitová, Milan Martinik a ďalší. Niektorí sme mali šťastie a boli sme zaradení do slovenského družstva žiakov, čo znamenalo ďalšie sústredenia a ďalšie jazdenie ale aj ďalšie spoznávanie sa. Keď to tak sledujem dnes, teší ma, že už je možnosť dostať sa k materiálu, že majú v oddieloch prístup ku kombinézam, že už zainteresovaní pochopili, že keď chcú podporovať šport, musia sa podporiť aj podmienky v kluboch samotných. Chýbajú len tie počty športovcov.
Myslel som, že tu dám nejaký poučný záver, ale ... necítim sa na to. Asi som si iba pustil žilou, vyslovil nahlas spomienky, ktoré mi občas Jankove príspevky evokujú. Každopádne som si až teraz uvedomil, že som patril k tej šťastnej generácii, ktorá si v Lomnici mohla zajazdiť od prvého roku, čo dráha fungovala (tá naša Helcmanovská bola trochu krátka, nám sa rátala tá tatranská), že som zažil takých skvelých súperov a kamarátov. Celý ten kolektív sánkarov a ľudí okolo som bral ako druhú rodinu. Aj keď som z Helcmanoviec a mali sme tam vlastnú dráhu, nikdy nezabudnem na vôňu tej v Lomnici. To si človek iba čuchol pri príchode a chlpy už stáli a srdce pumpovalo adrenalín. A ten ja (ešte furt) potrebujem J.
 
RKuchár
 Formulár
  • reagovať   |   185.26.182.***   |   23. október, 00:25Juraj Kniz
    Ja ako clen tatranskeho klubu som mal blizsie k Lomnickej drahe, ale majstrovstva Ceskoslovenska ziakov v Helcmanovciach ostanu v mojich spomienkach na vzdy. Atmosfera, draha, vsetko... radost z tretieho miesta po prvej jazde a slzy z vysledneho desiateho po pokazenej druhej... Robo Javorka mi dobre poradil, ale este mi chybali skusenosti aby som to spravne presiel. Mal som ist neskor z jednej zakruty aby som prekrizoval rovinku a mal skorsi vjazd do tej zakruty, z ktorej sa lietalo do lesa. Nuz nevyslo to, siel som do nej moc skoro, dostal som facku a skoncil som jej v bruchu ... Pekny clanok, ozivil vela spomienok.
  • reagovať   |   178.40.9.***   |   23. október, 21:36Kuchárová Mária
    Vďaka Robo, že si sa po toľkých rokoch vyznal zo svojich spomienok. Tvoj článok oživil spomienky aj v nás . Boli to krásne roky, v obci sme žili vďaka našej sánkarskej dráhe množstvom akcií v zime. Hoci, ako spomínaš, vybavenie bolo minimálne, záujem zo strany mládeže však maximálny. Dnes je to naopak. Je ľahšie získať výbavu, no už medzi mládežou niet toľko radosti zo športovania. Vďaka aj za fotografie - našli sme sa tam. Na dráhe sme strávili krásne chvíle /či už pri jej budovaní a neskôr aj pri úpravách pred pretekmi - manžel bol predsedom TJ/, alebo na tréningoch a pretekoch, pretože aj moje deti pričuchli k sánkovaniu... Ešte raz vďaka zato, že si mnohým pripomenul, že Helcmanovce sánkovaním nežili iba v minulosti, ale že aktívnych sánkarov - reprezentantov máme i dnes.
  • 178.40.99.***   |   24. október, 09:12cechsanecentru
    Pani Mária, som veľmi rád, že navštevujete moje stránky Saneprofit.sk a dúfam, že v rámci spomienok sa zapojíte aj svojím článkom, ktorý by mohol ešte veľa povedať o histórii sánkovania v Helcmanovciach a samozrejme ho zverejním na Saneprofit.sk . Všetky články zaoberajúce sa históriou , postupne prekladám do menu "História", kde už Helcmenovce majú svoju sekciu. Ďakujem Ján Čech P.S. Príspevky posielajte na info@saneprofit.sk
  • reagovať   |   217.115.65.***   |   24. október, 11:43Robo K
    Najprv som myslel, ze pise moja mama, ale pochopil som z textu, ze je to menovkyna z nasej ulice. Mame toho viac, podarilo sa nam ziskat unikatne zabery z nasej drahy aj z pred kastiela ... Zial nemame autorske prava na zverejnovanie (resp ak sa najde cca 200 Eur, tak to vieme zverejnit napriklad na rok) .. .ale nieco este vymyslime ... BTW: Janko a comp. Vyhlasujem sutaz o najstarsie zabery jazdy na drahe. Tzv. POV zabery .. .z iducich sani. Mam totiz dojem, ze starsie nez sa nam podarilo ziskat nikde na youtube nie su ... Vtedy este kamera vazila tolko co sane a snmala ciernobielo :)
  • 178.40.99.***   |   24. október, 12:23cechsanecentru
    Verím, že sa mi staršia zábery nepodarí zohnať, tie, čo robili v 1981 v Lomnici sú mladšie a ani neviem, kde im je koniec, kópia čo bola na dráhe bola vandalmi totálne zničená. A k tej "a comp", je len Janko a Janko.....

pridať komentár
 
Táto stránka používa súbory cookies, ktoré nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s používaním súborov cookies.